Školská psychologička

Milí rodičia, aj vy máte pocit, že Vaše dieťa sa dokáže len krátko sústrediť na
prácu? Všetko okolo ho rozptyľuje? Alebo má diagnózu porucha pozornosti?

   Výchova našich detí nie je jednoduchá a vyžaduje od rodičov nielen informovanosť, ale tiež schopnosť používať správnu taktiku a umenie vcítiť sa do psychiky dieťaťa a predvídať jeho reakcie. Výchovnou činnosťou sa usmerňuje aktivita dieťaťa žiadúcim smerom. Mnoho ľudí považuje neprimerané správanie dieťaťa za dôsledok zlej výchovy. Predpokladajú, že rodičia si nevedia poradiť so svojim dieťaťom. Z tohto jednostranného pohľadu vyplýva, že všetky deti by sa správali dobre, keby sa im rodičia viacej venovali. Takýto postoj je založený na domnienke, že všetci máme na začiatku života rovnaké predpoklady. Táto predstava však nie je skutočná, pretože prirodzená je rozdielnosť, t.j. sme rozdielny a aj podmienky na rozvoj máme odlišné.

Výchova v rodine

   Rodinné prostredie je najprirodzenejším sociálnym prostredím dieťaťa a má veľký vplyv na formovanie detskej osobnosti. Pocit bezpečia je základom formovania vzťahu s okolím a vytvára sa aj jasne stanovenými hranicami a pravidlami, pretože práve v takom prostredí si dieťa môže bezpečne vyskúšať rôzne alternatívy správania. Hranice sú pri malých deťoch jasné a pevne dané, dospievaním a zrením dieťaťa sa však posúvajú a stávajú sa priepustnými, t.j. podľa situácie sa môžu meniť.

   Rodič by mal predvídať, ktoré úlohy sú pre dieťa splniteľné, a ktoré nezvládne, a podľa toho klásť na dieťa požiadavky. Tolerancia a pochopenie neznamenajú, že dieťa si môže robiť čo chce, a že sa rodič bude báť usmerniť jeho správanie a použiť príkazy alebo primeranú formu trestu. Rodičia by sa mali snažiť rozlíšiť, ktoré prejavy správania dieťaťa súvisia s jeho diagnózou, a ktoré pramenia z  detskej vzdorovitosti, zlomyseľnosti, žiarlivosti alebo sebeckosti a súvisia s charakterom dieťaťa. Deťom by malo byť zrozumiteľne vysvetlené, čo sa smie a čo nie, mal by byť vytvorený akýsi „domáci poriadok“ s pravidlami a povinnosťami primeranými veku a schopnostiam dieťaťa. Jasné pravidlá týkajúce sa režimu dňa, domácich a školských povinností uľahčujú deťom prekonávať problémy s plánovaním činností a sústredením. Slovné príkazy by mali byť podávané jasne, tón by však nemal byť príliš autoritatívny. Ak si je dieťa isté, že rodičia majú záujem o jeho potreby, menej často sa bude dožadovať pozornosti nevhodným správaním. Dôležité je posilňovať pozitívne, žiaduce správanie. Je možné zaviesť systém odmien, ktoré budú viazané na splnenie určitých povinností, alebo na potlačenie nevhodných prejavov správania. Systém odmien by mal byť prehľadný a stabilný.

Príčiny zlyhávania výchovného pôsobenia

   Problematické správanie detí je spôsobené ich zdravotným stavom. Je potrebné, aby si tento fakt uvedomili rodičia pri výchove. Dôležité je tiež si uvedomiť, že postoj rodičov k deťom ovplyvňuje ich správanie. Výskumy však popisujú, že ak je dieťa zahanbené dlhý čas, tak negatívne pocity viny mu bránia považovať sa za dobrého človeka. Dlhotrvajúce prejavy zlosti rodiča vyvolávajú u dieťaťa strach z odmietnutia a tak dieťa nepochopí, čo urobilo nesprávne a nenájde spôsob ako v budúcnosti vlastné správanie zmeniť. Deti s poruchami pozornosti sú väčšinou citlivejšie ako ostatné deti a na hocijaký pocit neistoty reagujú nepriateľsky. Ich správanie sa bude meniť aj podľa toho, aký postoj k nim zaujmú ich rodičia.

Ak sa dieťa správa zle, rodič by sa mal zamyslieť nad tým, či tieto prejavy správania nie sú reakciou na neprimerané nároky. Zmena možno nastane až vtedy, ak sa zmení postoj rodiča k dieťaťu na ústretový.

• Rodič by sa mal vyvarovať telesným trestom.
• Naše deti potrebujú mať vo väčšej miere v porovnaní s ostatnými deťmi stanovené hranice a určitý poriadok. Rodič by mal byť vo výchove dôsledný a mal by trvať na dodržovaní dohodnutých pravidiel. Tiež je veľmi dôležité zjednotenie výchovného pôsobenia (oboch rodičov) v rodine.

Rodina a učenie

   Na záver Vám ponúkam už len pár edukačných spôsobov, ktoré bývajú účinné pri podpore koncetrácie žiakov. Kľúčovým je prostredie výučby. Prostredie, v ktorom dieťa pracuje, by malo byť pokojné (bez rušivých podnetov), usporiadané a prehľadné. Dieťa by napr. nemalo sedieť čelom k oknu, ale čelom k stene. Treba eliminovať aj nepotrebné predmety na pracovnom stole, na stole ostávajú len predmety, ktoré aktuálne potrebuje.

   Pre pozornosť je dôležité využiť obdobie najvyššej výkonnosti, ktoré je v dopoludňajších hodinách a na začiatku učenia.

• Pokyn / Inštrukciu zopakovať viac krát (používať jednoduché pokyny, overiť si, či dieťa pochopilo, napr. dieťa zopakuje inštrukciu).
• Rešpektujte jemný psychomotorický nepokoj, ak neodvádza pozornosť od učenia.
• Skúste pri učení využiť činnosti, ktoré dieťa zaujímajú, napr. má rád autá, tak budeme kresliť autá alebo ich počítať, čítať o nich a pod..
• Pri poruchách pozornosti býva práve motivácia (ocenenie, pochvala, povzbudzujúce gestá ako pohladkanie alebo úsmev a pod.) kľúčová. Oceňujeme konkrétne, napr. si šikovný, lebo si vypočítal tento príklad a pod.. Oceňujeme čiastkové úspechy aj snahu, napr. popisovaním postupu dieťaťa alebo slovami dobrý pokus.
• Nápomocná je aj zmena činností a polôh, odporúčam zvážiť pracovať kratšie a častejšie. Prípadne rozdelenie úlohy na jednotlivé kroky alebo využívať krátke prestávky.
• Niekedy sa dá využiť aj intenzita a zafarbenie Vášho hlasu, napr. stíšiť hlas, meniť tempo a melódiu reči.
• Veďte dieťa k predĺženiu času koncentrácie/pozornosti, napr. ešte minútku, jednu vetu, či príklad a pod..

   Verím, že mnohé z týchto stratégii poznáte a využívate, no napriek tomu ste v tomto krátkom texte našli inšpiráciu robiť veci efektívnejšie. Ak sa Vám napriek Vášmu úsiliu nedarí, pokojne ma môžete kontaktovať na emailovej adrese : blanka.ziakova@gmail.com.

S pozdravom školská psychologička

————————————————-

„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá. Keď sa
sťažujem na vlastné deti, tak sa vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil.“

   Tento citát je známy, ale čo hovorí? Odpoveď: „Väčšina rodičov miluje svoje deti, snaží sa ich viesť a vychovávať čo najlepšie.“ A napriek tomu sa práve rodičia stretávajú s pocitmi neistoty a zlyhania. Neexistuje univerzálny spôsob výchovy, pretože každý si nosíme v sebe výchovné postupy z detstva. Ale vy tak ako deti sa vyvíjate a prechádzate zmenami (fyzickými, emocionálnymi, názorovými a pod.). V tomto kontexte môžeme výchovu definovať ako proces, v ktorom rodič sprevádza dieťa zmenami.

   Jedna z otázok pre rodičov je: Kde bude vaše dieťa žiť? Odpoveď: Tu, v našej spoločnosti. Naša spoločnosť však vyžaduje správanie sa podľa jasných pravidiel, má vlastné normy a hodnoty. Teda aj výchova obsahuje pravidlá, ktoré by mali byť jasné. Aj prijímanie a rešpektovanie pravidiel je proces, ktorý formujeme pomocou odmien a trestov.

   Trest je výchovný prostriedok, ktorý prináša nejaké obmedzenie alebo stratu niečoho. Je dôležité si uvedomiť, že správanie dospelej autority (rodiča alebo inej vzťahovo významnej osoby) má výrazný vplyv na motiváciu dieťaťa, jeho úsudky, presvedčenia, očakávanie, ale aj percepcie a emócie spojené s kognitívnymi procesmi. Preto trestom je negatívne hodnotenie správania dieťaťa zo strany rodiča.

   „Zmysel trestu, ako následok určitého správania dieťaťa, spočíva v tom, že sa bude
výskyt tohto nežiadúceho správania znižovať.“
Vhodne zvolený trest, či odmena učia deti, že ich správanie má dôsledky. Dôležitá ich je forma a úmernosť (miera ich snahy alebo previnenia). Najvhodnejšou formou trestu
je metóda  prirodzených dôsledkov správania  dieťaťa. Napríklad: dieťa sa musí ospravedlniť alebo učiniť nápravu- tak dieťa pocíti pocit viny, t.j. negatívny dôsledok vlastného správania. Niektorí rodičia majú pocit, že trest a svoj nesúhlas s prejavmi správania dieťaťa musia prejavovať dlhý čas. Výskumy však popisujú, že ak je dieťa zahanbené dlhý čas, tak negatívne pocity viny mu bránia považovať sa za dobrého človeka. Dlho trvajúce prejavy zlosti rodiča vyvolávajú u dieťaťa strach z odmietnutia a tak dieťa nepochopí, čo urobilo nesprávne a nenájde spôsob ako v budúcnosti vlastné správanie zmeniť. Používaním frázy: „vyber si buď…. (odmena) alebo…(trest)“ môžete naučiť deti voliť si žiadúce stratégie správania.

   Konanie rodičov, cielené alebo spontánne, má v rodine vždy výchovný rozmer, preto by sme sa mali snažiť byť pre svoje deti zrozumiteľní, stanoviť jasné kritériá, za čo má byť dieťa odmenené alebo potrestané a následne tieto pravidlá dôsledne dodržiavať.

Blanka Žiaková

———————————–

Ako motivovať svoje dieťa?

Milí rodičia, túto otázku si možno aj vy kladiete. Motivácia učenia je ovplyvnená:

• atmosférou (prostredie, v ktorom učenie prebieha),
• postojom rodiča (verbálne i neverbálne prejavy),
• osobnosťou dieťaťa a jeho zručnosťami,
• typom úlohy, ktorú má dieťa splniť.

Motivácia je hnacia sila, ktorá dáva nášmu správaniu zmysel a smer. Inak
povedané, je to snaha o uspokojenie nenaplnených potrieb, alebo vôľa niečo dosiahnuť.
A z toho vyplýva, že všetky potreby predstavujú motívy, teda pohnútky k činnosti. Pri
učení alebo nácviku rôznych činností to môžeme využiť a ovplyvniť výkon dieťaťa.
Určite ste sa stretli s pojmami odmeny a posilnenia, ktoré patria medzi základné formy
motivácie. Ich zmysel spočíva v tom, že zvyšujú pravdepodobnosť výskytu prospešného
správania.

Práca z motiváciou je náročná, podstatné je uvedomiť si:

• Prijatie- prijať svoje dieťa také, aké je.
• Dôveru – dôvera by mala byť obojstranná. Najprv dieťa dôveruje Vám, aby neskôr mohlo dôverovať samo sebe. Dôveru budujete na dôslednosti: “To,čo poviem, dodržím.”

• Ocenenie, pochvala- dávajte dieťaťu najavo jeho hodnotu.
• Rešpekt- predstavuje základ k sebaúcte. Napr. ak dieťa nechce pokračovať v činnosti, znížim nároky.

• Smerovať činnosť- neklásť príliš vysoké nároky, pretože môžu byť následkom neúspechu a nedostatku sebadôvery. Vhodné je byť kúsok pred dieťaťom, napr. dieťa komunikuje jednoslovne, tak ja používam dvojslovné pomenovania a pod.

• Neporovnávať ho s inými deťmi, ani s vlastným súrodencom.

Aj pomocou týchto bodov môžete vytvoriť alebo rozšíriť repertoár posilnení/ odmien
dieťaťa. Odporúčam zvážiť prácu s odmenami, pretože cieľom vzdelávania je získavať
samostatnosť a nové zručnosti, prípadne kompetencie. Inak povedané chceme
prehlbovať vnútornú motiváciu, t.j. vykonávanie činnosti pre činnosť samú a nie pre
odmenu.

Podstatné je motivovať múdro. Pochvala, ocenenie alebo trest môžu byť
dobrým motivátorom pre dieťa. Nie je najideálnejšie dieťa kritizovať za chyby, ale
hľadať aj v nesprávnom konaní alebo negatívnom správaní niečo pozitívne
a podporovať ho k činnosti.

Blanka Žiaková, školská psychologička

—————————————————–

Milí rodičia, sviatky sú za nami a „nový režim“ (t.j. domáca škola) sa stáva neoddeliteľnou súčasťou týchto dní. Verím, že sa Vám v spolupráci s našími pedagógmi darí úspešne zvládať jednotlivé míľniky.

„Cieľom vzdelávania je získavanie nových vedomostí“, ktoré je schopné dieťa samostatne využiť:

• Pre efektívne učenie môžete využiť niekoľko zásad: Situácia má byť pre dieťa príjemná- napr. vytvorením fyzického miesta, kde bude učenie prebiehať.
• Dieťaťu je jasné, čo sa bude diať- napr. vytvoríte si rozvrh, vysvetlíte dieťaťu ako bude výuka prebiehať (odporúčam začať ľahkou úlohou, potom zložitejšou a ukončiť opäť ľahkou). 
• Po dobrom výkone nasleduje vždy odmena (úmerná námahe, ktorú muselo dieťa vynaložiť). 
• Opakovanie, jednotnosť a dôslednosť- sú kľúče k úspešnému zvládnutiu.

„Každé dieťa je jedinečné“ a každé dieťa má svoje silné stránky, ktoré sa snažíme pri
vzdelávaní využiť. Teraz je vzdelávací proces limitovaný na videohovory a inštrukcie
v mailoch. Existuje veľa metód výučby. Určite ste sa s niektorými už stretli. Pri aplikácii
každej metódy sa využíva pozorovanie dieťaťa a úroveň jeho reči (verbálne inštrukcie,
neverbálne inštrukcie- obrázky, gestá alebo ukazovanie, alebo ich kombinácia). Najčastejšie využívané:

• Fyzický promt/ manipulácia- rodič robí celý pohyb alebo pohyby s dieťaťom. Odporúča sa na začiatku úlohy alebo pri činnosti, ktorá je pre dieťa náročná. Táto metóda od dieťaťa nevyžaduje veľkú snahu, ale môžete tak zabrániť dieťaťu, aby sa úlohe vyhlo alebo urobilo chybu hneď na začiatku úlohy.
• Asistencia- rodič je vždy v prítomnosti dieťaťa, podáva mu pomôcky, prípadne pomáha dokončiť poslednú časť zadania. Vhodné najmä v situáciách, ak dieťa nechce zotrvať na mieste alebo odmieta samostatnú prácu.
• Opakujúci sa postup- pre vytvorenie návyku/ posilnenie schopnosti dieťaťa vykonávať samostatne. Vhodné využívať pri činnostiach, ktoré sa vykonávajú pravidelne. Celú činnosť rozdelíme do menších krokov a tento postup opakujeme pravidelne. Ak je to nevyhnutné po jednotlivých krokoch môžete dieťa odmeňovať alebo opravovať, aby si osvojilo správny spôsob. Po zafixovaní postupu môžeme rozširovať o nácvik ďalších činností/ spôsobov správania.
• Povzbudenie- signály/ kľúče, ktoré povzbudzujú samostatnosť dieťaťa, napr. kývnutie hlavou, dotyk ruky dieťaťa, zmena tónu hlasu alebo rytmu reči, pomenovanie predmetu alebo čísla, či vyslovením prvej hlásky. Táto metóda býva efektívna, ak rodič povzbudzuje cielene a len v nevyhnutných situáciách.

Počas práce/ plnenia zadania pozorujete dieťa a snažíte sa umožniť dieťaťu samostatnú prácu. Celý proces výučby by mal byť sprevádzaný verbálnym popisom (ak Vás pedagóg neinštruoval inak). Jednoduché vety sú vhodné, aj keď dieťa má problémy pri  porozumení reči. Metód výučby je obrovské množstvo, pri voľbe zohľadňujeme potreby a možnosti konkrétneho dieťaťa. Aktuálne je najpodstatnejší Váš pozitívny prístup, trpezlivosť a konštruktívna konzultácia s vyučujúcimi.

——————————————————–

Milí rodičia, blíži sa obdobie Veľkej noci. Týchto pár dní venujme rodine a vopred
určeným činnostiam/ rituálom, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu.
Možno si to ani neuvedomujete, ale rituály nás sprevádzajú počas bežného dňa.
„Rituál je totiž akákoľvek opakujúca sa činnosť zložená z krokov, ktoré majú svoj význam a odkrývajú tak istý zmysel.“ Výhody:

• vytvárajú rytmus života (vstávanie, zaspávanie, lúčenie sa a pod.),
• umožňujú predvídateľnosť jednotlivých situácií (narodeniny, Vianoce, dovolenky, víkendy a pod.),
• budujú pocit bezpečia a stability (prostriedok na zadávanie zdravých výchovných hraníc),
• posilňuje sa rodinná identita, deti prostredníctvom rituálov učíme hodnotám,
• motivujú ku činnosti a rozvíjajú kreativitu.

Rituály pomáhajú udržiavať a vytvárať vzájomné väzby v rodine. Súčasne poukazujú na „identitu rodiny“ a jej hodnoty. Rituály spojené so slávením sviatkov môžu byť zdrojom príjemných zážitkov a radosti. Samozrejme môžeme v nich nájsť aj edukačný rozmer, napr. pomáhajú upevňovať orientáciu v čase. Môžete si s dieťaťom vytvoriť „rodinný kalendár“ s konkrétnymi udalosťami, ktoré sú pre vašu rodinu počas roka významné. K jednotlivým situáciám si následne môžete vytvoriť repertoár rituálov (série krokových postupov), ktoré chcete posilniť alebo vybudovať.

   Rituál je “dobrý” vtedy, ak je zameraný na človeka. Má mať konkrétny význam a má byť zrozumiteľný pre zúčastnených. Jednotliví členovia rodiny sa majú cítiť akceptovaní a prijatí.

Rituál už “nie je dobrý”, ak stratí zmysel a nenapĺňa to, čo má. Chýba mu forma a obsah.
Nemal by prinášať stres, či iné negatívne pocity.

Na záver ponúkam krátke zhrnutie: „Rodinné rituály vytvárajú základ každého vzťahu.
Ak si ľudia vytvárajú dobré rituály, tak im môžu byť zdrojom stability a opory v radostných
i náročných životných situáciách.“

Želám Vám pokojné a láskyplné sviatky.

Blanka Žiaková

———————————————————-

Milí rodičia, všetci sme sa ocitli v neobvyklej a veľmi špecifickej situácii. Zmenil sa režim i tempo našich životov. A vzhľadom na psychickú i fyzickú záťaž, ktorú si táto situácia vyžaduje ponúkam Vám niekoľko záchytných bodov, ktoré vám možu pomôcť získať nadhľad a inšpirovať sa:
1. JA ako RODIČ – Mnohé pozorovania odborníkov i závery výskumov sa zhodujú: „Naladenie dieťaťa je priamo závislé od prežívania rodiča“. Čiže ak chceme, aby bolo dieťa v pokoji a pohode, najprv musím ja ako rodič byť v pohode! Dosiahnuť alebo podporiť tento stav môžete jednoduchou sebareflexiou:

• Priznať si pocity, ktoré prežívam – emócie nie sú dobré ani zlé a práve negatívne správanie môže byť dôsledkom potláčania pocitov.
• Zamerať pozornosť na to, čo viem kontrolovať (napr. denný režim, vlastné správanie a pod.) – pretože v záťažových situáciách zvykneme byť zahltení obavami, t.j. niečím, čo sa v budúcnosti môže stať a vtedy sme „duchom neprítomní“.
• Byť prítomný tu a teraz – sústrediť sa na činnosť, ktorú vykonávam alebo na osobu, s ktorou trávim čas.)

2. Komunikácia s dieťaťom- „Rodič je najväčší odborník na svoje dieťa.“ Naše deti sú veľmi vnímavé a preto je dôležité priblížiť im aktuálnu situáciu. Samozrejme vzhľadom na skutočnosť, že svoje dieťa poznáte najlepšie, viete mu na primeranej úrovni a vhodným spôsobom ozrejmiť, čo sa deje a prečo niektoré veci prebiehajú inak. Odporúčam s deťmi o tejto téme rozprávať opakovane, t.j. niekoľkokrát a ponúknuť deťom možnosť pýtať sa. Byť autentickým a pre dieťa zrozumiteľným rodičom:

• Dieťa dopredu oboznámte s tým, čo ho počas dňa čaká (napr. stali ste a domácimi učiteľmi- pomôžte deťom rozlíšiť roly rodič-učiteľ).
• Vytvorte si režim alebo harmonogram dňa – pomáhajte si štruktúrovaným prostredím (rozlíšiť najmä pracovnú/oddychovú časť) s vizualizáciou.

• Používanie IT technológie – sa mierne zmenilo, deti si osvojujú nové zručnosti, no mimo vzdelávacích aktivít odporúčam tráviť čas týmto spôsobom: deti do 6 rokov- max 1,5 hod sledovanie TV a ZŠ- max 1 hod PC.
• Možnosť fyzických aktivít – napriek tomu, že pobyt vonku je limitovaný a nezabúdajme na pohyb (napr. vlastné prekážkové dráhy). Všetky deti zapájať do bežných činností (krokovať postupnosť) a podporovať samostatnosť.

• Zamerať sa na fungovanie/nefungovanie dieťaťa vo vzdelávacích aktivitách (napr. dieťa je aktívne/pasívne alebo je závislé na inštrukciách a mojej pomoci/ volí únikové stratégie), práve to vám pomôže podporiť výkon a motiváciu dieťaťa. Najmä pri starších deťoch odporúčam oceňovať aj za snahu („Dobrý pokus“).
• Doba vyučovania: MŠ- 2 krát po 20 min (cielené edukačné aktivity)

1. a 2. ročník- 3 krát po 30 min
3. a 4. ročník- max 2 hod
5. a 6. ročník- max 3 hod
7.- 9. ročník- max 4 hod

Vytvoriť si rutinu – „Aj keď sme nútení zostať doma, deň by mal mať svoje zákonitosti a pravidlá. Vhodné je vstávať v približne rovnakom čase, pravidelne sa stravovať,“ Skúste posilniť alebo vytvoriť si nové rituály, ktoré vytvoria istú pravidelnosť, ako zdroj istoty a bezpečia. Rutina však nemá byť nudná, preto by ste nemali zabúdať na rôznorodosť činností (napr. učenie/pravidelné prestávky, spoločné aktivity/ individuálna činnosť alebo vlastné záujmy/ povinnosti v domácnosti).  Nezabúdame na zdravú výživu a pohyb. A jedným z popredných bodov psychohygieny je akceptácia a zdieľanie pocitov. Povedané inak, môžete využiť čas na upevnenie si vzájomných vzťahov, napr. „fungovať inak“- 20 min sa ja úplne prispôsobím želaniam dieťaťa alebo naopak dieťa sa úplne prispôsobí vám. Cieľom je „chvíľku sa pozerať na svet očami toho druhého“. Skúste nájsť pozitíva, pretože práve krízové situácie bývajú podnetom pre zmenu. Možno práve tým, že ste limitovaní otvára sa možnosť vybrať si to, čo je dôležité pre Vás!?

Na záver by som Vás chcela podporiť a vzhľadom na fakt, že univerzálny spôsob fungovania, či rada neexistuje Vám ponúkam možnosť spolupráce so mnou.